Karate ako ho poznáme vzniklo na ostrove Okinawa. Poznáme rôzne teórie jeho vzniku, ktoré siahajú až do 6. storočia.
Bódhidharma – 6. storočie, Čína
Najstaršia z nich hovorí o období 6. storočia, kedy žil indický princ Bódhidharma. Nakoľko bol členom kráľovskej rodiny, medzi jeho povinnosti patrilo štúdium rôznych filozofických disciplín a bojových umení. Bódhidharma bol vyučený k boju holými rukami a mních Prajnatara ho učil budhizmu, hlavne meditáciám, ktoré boli veľmi únavné a náročné. Keď mal Bódhidharma asi 60 rokov, okolo roku 520, vydal sa na dlhú púť do ďalekej Číny. Prišiel až do shaolinského kláštora, aby sa stal učiteľom mníchov, ktorí tam žili. Zistil však, že shaolinskí mnísi nevládzu praktikovať meditačné cvičenia, ktoré potreboval na výuku budhizmu. Preto pre nich vytvoril cvičenia, aby zosilneli a mali lepšie zdravie a kondíciu. Tieto cvičenia boli založené práve na umení boja holými rukami, ktoré Bódhidharma ovládal. Toto umenie sa neskôr pomenovalo ako Čuan-fa, čo znamená čínsky box. Krátko po Bódhidharmovej smrti vypukla v Číne vojna a mnísi sa museli brániť. Boli to ťažké časy, ale oni sa vďaka jeho učeniu ubránili a časom toto bojové umenie začali ďalej rozvíjať a šíriť do celej Číny.
Dávne časy, 7.-15. storočie, vplyv Japonska
Ostrov Okinawa bol významnou obchodnou križovatkou. Na ostrov Okinawa prichádzajú aj obyvatelia Japonska, ktorí utekajú kvôli bojom v ich krajine. Sú to japonský aristokrati, ktorí boli známi svojou veľmi dobre vyzbrojenou ochrankou. Prinášajú na Okinawu prvky japonskej bojovej metódy. Okinawa v tomto období nemala svojho panovníka. Obyvatelia žili pod nadvládou miestnych vojenských náčelníkov, ktorí sa často dostávali medzi sebou do sporov a zapájali do nich aj Okinawcov. Japonskí aristokrati si zvykli najímať miestnych vojakov a učili ich tak ich bojovej metóde, ktorá okrem boja zahŕňala lukostreľbu, boj s halapartňou, oštepom a mečom. Vojenské povolanie bolo v tom čase veľmi vážené a rozšírené.
Okinawa, Čína a príbeh 36 rodín
Prvé kontakty Okinawy z Čínou neboli úspešné, nakoľko si Číňania a Okinawci navzájom nerozumeli. Až neskôr, v 14. storočí vyslal čínsky cisár na Okinawu svojho špeciálneho vyslanca. Ten prišiel do prístavu Maki a dohodol s Okinawcami spojenectvo s Čínou. Okinawa sa tak stala čínskou kolóniou. Čína mala významný vplyv na Okinawu. Pravidelne posielala na Okinawu svojich vyslancov, ktorí okinawcov učili jazyk, písmo, remeslá a umenia. Boli to misie nazývané 36 rodín. Mali obvykle 500 členov, boli medzi nimi aj osobný strážcovia a majstri čínskych bojových umení. Tí učili miestnych osobných strážcov a stráže na hrade Shuri umeniu boja so zbraňou i holými rukami. Hlavným centrom bola dedina Kume, ktorá bola súčasťou hlavného mesta Naha.
Zákaz nosenia zbraní, 17. storočie
V roku 1604 nastávajú pre Okinawcov ťažké časy, ostrov dobíja klan Satsuma so svojimi obrnenými Samurajmi vyzbrojenými mečmi a mušketami. Okinawci sa bránia len slamenými rohožami a bambusovými oštepmi a sú v tomto nerovnom boji porazení. Princ Satsuma vydáva nariadenie o zákaze nosenia zbraní a prostredníctvom svojich vojakov vykorisťuje obyvateľov Okinawy. Okinawci sa začínajú tajne stretávať, učia sa bojové umenia za zavretými dverami svojich domov a záhrad, učia sa v noci. Mnohí odchádzajú do Číny a vyhľadávajú majstrov a keď sa vrátia domov, odovzdávajú čo sa naučili tajne ďalej. O niekoľko rokov neskôr sa samurajom postavia, dokážu ich bez zbrane usmrtiť holými rukami jedným úderom. Nemajú na výber, proti ozbrojenému a obrnenému samurajovi musia mať ten najtvrdší úder aký je len možný. Samuraji sa boja a sú oveľa krutejší ako kedykoľvek predtým. Vedia, že tak silný úder, ktorý dokáže zničiť brnenie je možné získať iba tvrdým tréningom udierania do drevenej dosky nazývanej makiwara. Vedeli, že tí, čo takto trénujú, musia mať poranené hánky na rukách. Preto zvolajú všetkých mužov a tí, ktorí majú otlčené hánky sú hneď o hlavu kratší.
Karate sa v tomto čase nazýva te alebo to-de, je to kombinácia veľmi tvrdého štýlu boja holými rukami a čínskeho kung-fu. Rozvíja sa v troch mestách – Shuri, Naha a Tomari. Tu vznikajú prvé štýly karate (Shuri-te, Naha-te, Tomari-te).
Nová éra karate
V roku 1868 nastáva v Japonsku koniec vojenskej vlády, v Japonsku aj na Okinawe je každé bojové umenie zakázané. Až o takmer 50 rokov neskôr (1903) sa koná prvá verejná ukážka a karate sa začína vyučovať na školách. Trénuje sa vo veľkých skupinách pod vedením jedného či dvoch trénerov. Tvorí sa tréningová metodika, pribúdajú knihy popisujúce techniky, no stále chýba spoločné pomenovanie systému.
Práve z tohto dôvodu sa 25. októbra 1936 stretli v meste Naha najvýznamnejší majstri, aby sa dohodli na spoločnom rozvoji tohto bojového systému. Tu sa majstri Chomo Hanashiro, Chotoku Kyan, Choki Motobu, Chojun Miyagi, Juhatsu Kyoda, Choshin Chibana, Shinpan Shiroma, Chotei Oroku a Genwa Nakasone spoločne dohodli, že budú používať názov Karate-Do zapísaného so znakmi prázdne ruky (空 – kara – prázdne ; 手 – te – ruky). Okrem názvu vytvorili systém opaskov (kyu/dan), štýlov (-ryu), titulov (hanshi, kyoshi, shihan…). Tento deň oslavujeme ako svetový deň karate.
Postupne sa karate dostáva do celého sveta a popri pôvodnom okinawskom karate sa vyvinulo aj súťažne orientované športové karate.